Ak ste čakali sladučký článok o tom ako stačí myslieť pozitívne, tak Vás sklamem 🙂 .

Pozitívne myslenie je v dnešnej dobe veľmi zle pochopené. Každý Vám hovorí, aby ste mysleli pozitívne a prežívanie negatívnych myšlienok a pocitov je zlé…

Pozitívne myslenie je ako tenká prikrývka, ktorá zakrýva všetok ten negatívny balast. Ak sa chceš dostať k pozitívnemu mysleniu mal by si sa spoznať a preskúmať v prvom rade tú negatívnu stránku.

Príklad:

Pozitívne tvrdenie: Chcem novú prácu / vzťah. Negatívne myšlienky ale klopú na dvere: Nie som dosť dobrý, s tetovaním ma nevezmú, nemám dosť skúseností, ako by mňa mohol niekto chcieť…

V prvom rade treba spracovať tie negatívne afirmácie. Zapíš si ich na papier a každé jedno tvrdenie si povedz opakom.

*nie som dosť dobrý: mám všetko, čo potrebuje nová práca a ľahko sa učím nové veci

*s tetovaním ma nevezmú: veľa ľudí s tetovaním obsadzujú výborne pozície, nie je to brzda

*ako by mňa mohol niekto chcieť: ale no ták, každý má pozitívne vlastnosti, ktoré sú sympatické.

Odkiaľ sa to berie?

Väčšina negatívnych myšlienok pochádza z detstva, z negatívneho hodnotenia jedinca ostatnými a tretia časť zo strachov. Veľa detí počúvalo ako nesmú niečo robiť. Nesmú také a onaké byť, to sa nepatrí, atď. Viem o tom svoje 🙂 . Dôležité je toto v sebe spracovávať, že to nie je až také zlé a strašné pre okolie ako si myslia doma. Že už nemá tetovanie iba väzeň a neinteligentný človek. Dôležité je, čo chceš ty sám a potom umožníš aj zákonu príťažlivosti, o ktorom sme si už písali aby robil to, čo má a aby si neblokoval splnenie prianí.

Druhá časť je negatívne hodnotenie zo strany okolia. Každému sa to stane. Uvidí niečo čo sním nie je v súlade a hneď hodnotí a pritom nevidí hlbšiu podstatu. To je normálne sme ľudia. Dôležité je nebrať si veci osobne. Aj keď aj pre mňa je to ťažké 🙂 . V tejto časti je aj porovnávanie. Keď sa porovnávame s inými kde sú oni a kde my má to dvojaký efekt. Na jednej strane si uvedomujeme po čom túžime ale na druhej strane to má deštrukčný účinok na naše sebavedomie.

Skoč a krídla si nechaj narásť počas letu

Strachy. To sú všetci tí bubáci prečo nesmieme niekam ísť, niečo urobiť. Samozrejme je rozdiel keď nás ,,niečo“ varuje a keď máme ,,iba“ strach. To už musíš rozlíšiť sám. Ja som sa bála šoférovať a v hlave mi len bežali myšlienky ako to nezvládnem, nabúram a samé deštruktívne veci a nakoniec som to prekonala a išla. Nevravím, že mám najazdených tisíce km, že idem bezchybne a nikdy sa mi nič nestalo v premávke ale pre mňa už je posun, že som skočila do situácie a začala. Je to tak vo veľa veciach. Chceš začať súťažiť? Každý má strach, či je dosť dobrý, dosť pripravený atď. Ale kašlať na to, choď za tým, čo chceš a potom budeš riešiť, či si dopadol zle alebo dobre. A je jedno či sa to týka súťaže, pletenia, plávania, kickboxu, kreslenia, robenia nechtov, makeupu, varenia…. Začni a zlepšíš sa.

Podvedomie ťažko chápe zápory:

NIE nechcem byť chorý ALE som zdravý.

Tu je príklad pár negatívnych vnútorných monológov, ktoré treba v sebe zmeniť a vyliečiť (sami si doplňte)

*Nemám peniaze: vždy mám toľko koľko potrebujem

*Nemôžem niečo urobiť lebo už nemám na to vek….

*Nemôžem robiť svoje koníčky lebo mám dieťa….

*Nemôžem robiť to, čo chcem lebo mám strach, čo na to ostatní….

*Nikto má nemá rád pretože mám kilá navyše….

*Som stále sama…. nikdy nie si sám!

*Nemám kamarátov….

Treba sa doslova preprogramovať 🙂

Tak aký chceš byť:

Ja SOM ………….

Prečo nedosahujeme to, čo chceme?

Pretože človek má v sebe viac ,,osobností“. Jedna chce tú danú vec a napredovať a druhá mu to kazí. Treba presvedčiť všetky osobnosti lebo snažiť sa rozbiehať loď a zároveň držať brehu sa nedá.

Ak je niečo, čo sa nedá zmeniť treba to prijať… Aj napriek …. (negatívna vec, ktorú nezmeníme) sa akceptujem a prijímam. To je veľmi dôležité. Nemusíte sa nasilu meniť (výzor atď) ale dôležité je to na sebe prijať a akceptovať. Tak je to aj s vinou. Nik nie je dokonalý a v minulosti spáchal činy, ktoré ľutuje. Ale aj to treba pustiť a odpustiť si lebo dokedy sa chceš za to bičovať? A tu je dôležité to aby sme to nepotláčali emócie ale naplno ich prejavili (smútok, hnev). Pretože potom sa to v nás hromadí a vznikajú choroby. Prejaviť a potom to (od)pustiť.